bigmatko-lifeživot a svet okolo nas

Články za mesiac November 2015

kultura v kinách

Publikované 04.11.2015 v 15:06 v kategórii kultúra, filmy, knihy, seriály, prečítané: 116x

Odbočím trocha od svojej právnej a športovej problematiky, ale nedá mi aby som aspoň na pár riadkov nevypustil svoje myšlienky, ktoré sa mi motajú v hlave pri každej návšteve kina. A keďže patrím k masovým konzumentom komerčnej kinematografie tak moje návštevy kina sú nadpriemerne časté. Vďaka tomu, alebo skôr kvôli tomu, som často krát, ba priam vždy, svedkom nie filmového predstavenia, ale diváckeho predstavovania sa v kinosálach. Nepoviem nič nové keď tvrdím, že návšteva kina už dávno pradávno nie je kultúrnym zážitkom. Také kino zažil asi naposledy môj otec keď šiel do kina na priemeru Winetua a matne si spomínam aj na svoje pocity zo starého kina, keď som s rodičmi šiel na premiéru levieho kráľa. Návšteva kina bola zážitkom a mala svoje pravidlá a procesy a určitú formu etikety a sociálnej kultúry, ktorá bol zaužívaná. Deti mali radosť a boli šťastné keď ich rodičia zobrali do kina na rozprávku a dospelí zas kino mali ako romantický zážitok a nikto z nich nepotreboval pred tým tri hodiny chodiť po nákupnom centre a netúžil po litrovej cole a trojkilových pukancoch alebo iných pochutinách. Takúto nostalgiu už nikto v kine nepocíti. Ak patríte k ľudom, ktorí idú do kina raz dva krát za rok tak pravdepodobne ani nebudete vnímať nejaké negatíva. Ak ste však pravidelným návštevníkom kín ako ja, tak sa tam stretnete naozaj so všeličím a všelikým a to v najrozličnejších podobách. Komercia priniesla do kín aj konzumný systém sledovania filmov bez úcty, bez rešpektu, bez ohľadu na okolie. Vo všeobecnosti by som súčasných návštevníkov kina rozdelil do dvoch základných kategórií a to sú profesionáli a amatéri. Profesionálneho diváka spoznáte ľahko, nie je výnimkou, že do kina chodí sám bez obmedzujúceho sprievodu. Pohybuje sa v priestoroch kina s istotou, pozná rozmiestnenie sál, pozná sa s personálnom, vie aký ma lístok, na aký ide film, vie kedy sa film začína, vie kde má sedadlo a hlavne vie ako sa má chovať v kine. Nezmätkuje pri výbere miesta na sedenie, nezdržuje pri kase, lebo väčšinou už má lístok zakúpený online a ak aj nie, tak nikdy za ním nečakáte dlho, lebo profesionálny divák presne vie kde chce sedieť. Profesionálny divák si vie vytvoriť v kine kultúrnu atmosféru a chodí do kina lebo má záujem o filmový zážitok. Tento zážitok mu však vie znepríjemniť kino amatér. Samotných amatérov rozdeľujem do viacerých kategórií: - Sliedič: amatér sliedič má problémy už pri vstupe do kina. Nevie kde sa kupujú lístky sliedi po priestore a je zmätený. Vo väčšine prípadov sa sliediči pohybujú v pároch pričom je ťažko rozoznať kto z páru je viac zmätený. Sliedič po úspešnom zakúpení lístka sliedi kadiaľ sa vchádza do kina a snaží sa pritom pôsobiť skúsene, ale tým ešte vytvára viac zmätku v páre sliedičov. Sliedič nevie, že pred vstupom do kina sa musí preukázať vstupenkou. Aj po usmernení zo strany personálu sliedi sliedič po priestore a hľadá správny smer do svojej sály. Ak už sliedič nájde správnu sálu tak tápa a je zmätený lebo nepozná poradie radov a sedadiel v sále a nevie, že prvá rada je umiestnená priamo pred plátnom v spodnej časti sály. Po úspešnom objavení svojho miesta je sliedič spokojný a neobťažuje už svojou prítomnosť ostatných divákov lebo je rád, že sa dostal do správnej sály. Problém nastáva vtedy ak sliedič síce nájde správnu sálu ale zmýli si deň, prípadne hodinu premietania. V takom prípade sliedič zúfalo a nechápavo hľadí na diváka, ktorý si chce sadnúť na jeho miesto a presviedča ho, že aj on ma lístky kúpene na rovnaké sedadlo. Sliedič je neškodný a málokedy naruší pokojné sledovanie filmu. - Zabávač: Amatér zabávač prejavuje prvky svojej diváckej osobnosti predovšetkým až priamo v sále, ale je možné ho identifikovať aj skôr spomedzi čakajúcich návštevníkov kina. Zabávač je vždy v sprievode minimálne dvoch a viacerých osôb a hlasným prejavom demonštruje svoju pozíciu v skupine. V kino sále spoznáte zabávača väčšinou hneď pri vstupe lebo sa nepretržite nahlas rozpráva so svojou skupinou a smeje sa na každom slove. Ak sa nachádzate v dostatočnej vzdialenosti od skupiny, v ktorej sa nachádza zabávač tak máte pomerne dobrú šancu, že si kino užijete bez toho aby ste mali chuť utopiť zabávača v poháre litrovej coly, ktorú má zabávač väčšinou pravidelne so sebou. Ak ste však v jeho bezprostrednej blízkosti tak sa môžete pripraviť na súvislý subjektívny humorný komentár ku všetkému čo sa deje na plátne aj mimo neho a vypočujete si rôzne príbehy zo života zabávača. Najvýraznejšie sa zabávač prejavuje počas 12 až 15 minút kedy na plátne premietajú reklamy a upútavky na filmy. Jeden z… Celý článok ›